data-elementor-type=“wp-page“ data-elementor-id=“52″ class=“elementor elementor-52″>
Originál štandardu: https://www.fci.be/en/nomenclature/BELGIAN-SHEPHERD-DOG-15.html
Belgický ovčiak (Chien de Berger Belge) – FCI štandard číslo 15
Pôvod: Belgicko
Použitie: Pôvodne ovčiarsky pes, v súčasnosti pracovný pes (strážny pes, obranný pes, stopovací pes) všestranný služobný pes ako aj rodinný pes
Klasifikácia FCI:
Skupina 1 – ovčiarske a pastierske psy (s výnimkou švajčiarskych salašníckych psov)
Sekcia 1 – ovčiarske psy s pracovnou skúškou
Stručný historický náčrt: Ešte ku koncu 18. storočia bol v Belgicku veľký počet ovčiarskych a pastierskych psov rôznych typov s veľmi rôznorodými druhmi srsti. Za účelom vnesenia určitého poriadku do tejto rôznorodosti sa spojila skupina oduševnených kynológov a požiadala o poradenstvo profesora A. Reula, ktorý bol docentom na Veterinárnej lekárskej škole v Curegehme. Práve jeho môžeme označiť za skutočného priekopníka a zakladateľa tohto plemena. Plemeno sa oficiálne zrodilo v období medzi rokmi 1891 a 1897. Dňa 29. septembra 1891 bol v Bruseli založený „Klub belgického ovčiarskeho psa“. Ešte v tom istom roku – 15. novembra zorganizoval prof. A. Reul v Curegheme zraz, na ktorom sa zúčastnilo 117 psov. Toto stretnutie umožnilo súpis a výber najlepších reprezentantov plemena. Počas nasledujúcich rokov sa uskutočňovala prísna selekcia s využívaním blízkej príbuzenskej plemenitby s niekoľkými jedincami. 3. apríla 1982 vypracoval “Klub belgického ovčiarskeho psa” už veľmi podrobný štandard plemena. Prípustné bolo jediné plemeno s troma rôznymi variantami osrstenia. V roku 1901 zapísali prvé belgické ovčiaky do “Plemennej knihy Kráľovskej spoločnosti St. Hubert (L.O.S.H). V priebehu nasledujúcich rokov sa kynológovia, zodpovední za belgických ovčiakov, pustili do konzekventného odstraňovania nedostatkov a typologického zjednotenia
tohto plemena. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 boli typ a povaha belgického ovčiaka ustanovené.
Všeobecný vzhľad: Belgický ovčiak je harmonicky stavaný pes stredných proporcií, ktorý v sebe zjednocuje eleganciu a silu. Má kvadratickú stavbu tela a je strednej veľkosti. Jeho svalstvo je silné a suché. Je odolný, zvyknutý na život vo voľnej prírode a schopný znášať klimatické výkyvy, ktoré sú v Belgicku časté. Svojimi
harmonickými formami a hrdým držaním hlavy má belgický ovčiak robiť dojem elegantnej robustnosti, ktorá je dedičstvom cielene vyšľachtených reprezentantov pracovného psieho plemena. Belgický ovčiak sa má posudzovať v prirodzenom postoji, bez telesného kontaktu s predvádzajúcim.
Dôležité proporcie: Belgický ovčiak má kvadratickú stavbu tela. Hrudník siaha až do výšky lakťov. Dĺžka papule je rovnaká ,alebo mierne väčšia ako polovica dĺžky hlavy.
Povaha: Belgický ovčiak je bdelý a aktívny, prekypuje energiou a je neustále pripravený na akciu. Popri svojich vrodených schopnostiach strážcu stád má aj hodnotné vlastnosti veľmi dobrého strážcu domova a gazdovstva. Svojho pána chráni húževnato a vášnivo bez akéhokoľvek zaváhania. Zjednocuje v sebe všetky požadované kvality ovčiarskeho psa, strážneho psa, služobného psa a psa ochranára. Jeho živý a bdelý temperament a sebavedomé charakterové vlastnosti, ktoré nepoznajú ani strach ani agresivitu, sa prejavujú v jeho držaní tela a v hrdom a pozornom výraze jeho iskriacich očí. Pri jeho posudzovaní by mal byť zohľadňovaný “pokojný” a “odvážny” charakter.
Hlava: Je nesená vysoko; nie prehnane dlhá, priama vo svojich ohraničeniach, dobre modelovaná a suchá. Lebka a papuľa sú približne rovnako dlhé; papuľa môže byť nanajvýš o čosi dlhšia, čo dodáva celkovému obrazu definitívny výzor.
Lebka: Má strednú šírku, vo svojich proporciách je úmerná s dĺžkou hlavy, so skôr plochým ako zaokrúhleným čelom a málo zvýraznenou lebečnou ryhou. Z bočného pohľadu prebieha vrchná línia paralelne s imaginárnou líniou predlžujúcou chrbát nosa. Tylový hrboľ je málo rozvinutý. Nadočnicové oblúky a lícne kosti nevystupujú.
Stop: Vyvinutý mierne.
Ňucháč: Čierny.
Papuľa: Je strednej dĺžky, pod očami dobre modelovaná. Postupne sa zužuje smerom k nosu a má tvar pretiahnutého klina. Chrbát nosa je priamy a paralelný s predĺženou pomyselnou hornou líniou čela. Rozovretie papule je veľké a široké, čo znamená, že pri otvorenej papuli sa kútiky pyskov silno ťahajú dozadu a čeľuste sú
dobre roztiahnuté.
Pysky: Sú úzke, pevne priliehajúce a silno pigmentované.
Čeľuste / zuby: Zuby sú silné, biele, pravidelné a pevne vsadené do dobre vyvinutých čeľustí. Nožnicový zhryz; kliešťový zhryz, ktorý uprednostňujú pastieri oviec a kráv, sa toleruje. Chrup, zodpovedajúci zubnému vzorcu, je kompletný. Absencia dvoch črenových zubov 1 (PM1) je prípustná. Stoličky 3 (M3) sa neberú do úvahy.
Líca: Sú suché a úplne ploché, i keď riadne svalnaté.
Oči: Sú strednej veľkosti, ani nevyčnievajú ani nie sú zapadnuté, sú mierne mandľovitého tvaru, posadené šikmo. Majú hnedastú farbu, pritom sa uprednostňujú tmavo zafarbené oči. Očné viečka sú čierne lemované. Pohľad je priamy, živý, bystrý a spýtavý.
Uši: Sú pomerne malé, nasadené vysoko, vzhľadu výrazne trojuholníkového. Ušnica je pri základni dobre zaoblená. Špicaté konce uší sa nosia kolmo a vzpriamene a v strehu sa nastavia do zvislej polohy.
Krk: Je dobre nasadený, mierne predĺžený, pomerne vzpriamený, dobre svalnatý a smerom k pleciam sa postupne rozširuje. Je bez laloku. Šija je mierne zaoblená.
Telo: Je mocné, bez ťažkopádnosti. Dĺžka tela, meraná od vrcholu ramena po vrchol sedacej kosti zodpovedá približne výške v kohútiku.
Horná línia: Horná línia chrbta a bedier je rovná.
Kohútik: Je zvýraznený.
Chrbát: Je pevný, krátky a dobre svalnatý.
Bedrá: Sú pevné, krátke, primerane široké, dobre svalnaté.
Zadok: Je dobre svalnatý; len veľmi mierne klesajúci; primerane, ale nie príliš široký.
Hrudník: Nie je široký, ale hlboký. Rebrá sú vo vrchnej časti zaoblené. Pri pohľade spredu je predhrudie málo široké, pritom však nie je úzke.
Spodná profilová línia a brucho: Začína pod hrudným košom a v harmonickej krivke mierne stúpa k bruchu, ktoré nie je ani voľné ani vychrtlo vtiahnuté, ale mierne zdvihnuté a primerane vyvinuté.
Chvost: Je dobre nasadený, silný v základni. Má strednú dĺžku – minimálne k pätovému kĺbu, prednostne však, ak ho presahuje. V pokoji sa nosí spustený a so špičkou mierne stočenou dozadu v úrovni pätového kĺbu. Za pohybu je viac zdvihnutý, avšak nie ponad hornú líniu psa. Zakrivenie smerom k špičke je viac zvýraznené, avšak nie tak, aby vytváralo háčik alebo sa bočne odkláňalo.
Hrudné končatiny: Kosti sú pevné, ale nie ťažké. Svalstvo je suché a silné. Hrudné končatiny sú pri pohľade zo všetkých strán kolmé a pri pohľade spredu sú dokonale paralelné.
Plece: Lopatka je dlhá a šikmá. Je pevne napojená a s ramennou kosťou tvorí dostatočný uhol, ktorý v ideálnom prípade obnáša 110-115°.
Rameno: Je dlhé a dostatočne šikmé.
Lakeť: Je pevný. Nie je napojený ani ako vybočený ani ako vbočený.
Predlaktie: Je dlhé a rovné.
Zápästie: Je veľmi pevné a zreteľne načrtnuté.
Záprstie: Je silné a krátke. Podľa možnosti stojí čo najkolmejšie k zemi, alebo len veľmi málo naklonené dopredu.
Labky: Sú okrúhle, mačacie labky. Prsty sú klenuté a tesne uložené vedľa seba. Vankúšiky sú silné a pružné a pazúry tmavé a pevné.
Panvové končatiny: Sú pevné, ale nie ťažkopádne. Z bočného pohľadu stoja panvové končatiny kolmo, pri pohľade zozadu sú dokonale paralelné.
Stehno: Má priemernú dĺžku, je široké a silno svalnaté.
Kolenný kĺb: Je umiestnený približne kolmo na bedrá. Kolenný uhol je normálny.
Predkolenie: Má strednú dĺžku, je široké a svalnaté.
Päta: Stojí nízko – blízko k zemi. Je široká a svalnatá, mierne zaoblená.
Zápästie: Je pevné a krátke. Nežiadúci je vlčí pazúr.
Labky: Môžu byť ľahko oválne. Prsty sú klenuté a tesne uložené vedľa seba.
Vankúšiky sú silné a pružné, pazúry sú tmavé a pevné.
Pohyb: Pri každom druhu pohybu je priebeh pohybu živý a uvoľnený. Belgický ovčiak dobre cvála, ale jeho obvyklými druhmi pohybu sú krok a najmä klus. Jeho končatiny sa pohybujú paralelne so strednou osou tela. Pri veľkej rýchlosti sa labky približujú k strednej línii tela. Poklus je mierne výdatný, pohyb je vyvážený a ľahký, s dobrým odrazom zadných končatín. Horná línia pritom ostáva pevnou a predné končatiny sa nedvíhajú príliš vysoko. V neustálom pohybe vyzerá belgický ovčiak neúnavným. Jeho pohybové ústrojenstvo je rýchle, elastické a živé. V plnej rýchlosti je schopný robiť náhle zmeny smeru. Dôsledkom svojho prekypujúceho temperamentu a túžby strážiť a ochraňovať má výraznú tendenciu pohybovať sa v kruhu.
Koža: Je elastická, ale pevne napnutá na celom tele. Okraje pyskov a očných viečok sú silno pigmentované.
Srsť a variety: Keďže je dĺžka, smer rastu, výzor a farba osrstenia u belgického ovčiaka odlišné, stali sa tieto charakteristické znaky kritériom pre rozlišovanie štyroch variet plemena: Groenendael, Tervueren, Malinois a Laekenois. Tieto štyri variety sa posudzujú oddelene a každá z nich je oprávnená získať CAC, CACIB alebo
zodpovedajúce ocenenie résérvé.
Charakteristika osrstenia: V každej variete musí byť srsť vždy hustá, priľahlá a mať dobrú štruktúru. Spolu s podsadou musí tvoriť vynikajúci ochranný plášť.
Krátka srsť: Srsť je veľmi krátka na hlave, na vonkajšej strane uší a na spodnej časti končatín. Na zvyšku tela je krátka a hustejšia na chvoste a okolo krku, kde vykresľuje golier. Ten sa vytvára pri základni ucha a tiahne sa až k hrdlu. K tomu je zadná strana stehien ozdobená dlhšou srsťou. Chvost má formu kukuričného
klasu, avšak nevytvára „zástavicu“. Krátku srsť má varieta Malinois.
Maska: Malinois musí mať masku veľmi výraznú a podľa možnosti má zahŕňať horné a spodné pysky, kútiky pyskov a očné viečka do jednoliatej čiernej plochy. Ako absolútne minimum sa vyžaduje čierne pigmentovanie kože aspoň na 6 miestach: oboch ušiach, oboch horných očných viečkach a oboch pyskoch horných aj spodných.
Charbonáž / uhľovanie: U Malinois znamená charbonáž / uhľovanie stav, že špičky chlpov majú čiernu farbu, ktorá tónuje dotmava základnú farbu. Toto čierne tónovanie pôsobí stále ako “nadýchnuté”, nesmie sa však prejavovať vo forme veľkých škvŕn, alebo vytvárať samostatné pruhy (žíhanie).
Kožuch: Malinois výlučne svetložltohnedá s uhľovaním a s čiernou maskou. Trocha bielej farby na hrudi a na labkách sa toleruje pre všetky variety.
Veľkosť, hmotnosť, miery:
Výška v kohútiku: Ideálna výška v kohútiku je v priemere: 62 cm pre psy a 58 cm pre sučky. Tolerancia – odchýlky do – 2 cm pod a + 4 cm nad ideálnu výšku.
Hmotnosť: Približne 25 – 30 kg pre psy a približne 20 – 25 kg pre sučky.
Nedostatky: Každá odchýlka od vyššie uvedených bodov sa musí považovať za nedostatok, ktorého posudzovanie by malo byť v presnom pomere k veľkosti odchýlky. Pritom by sa malo prihliadať na zdravie a pohodu psa.
• Všeobecný vzhľad: Ťažkopádny, postrádajúci eleganciu; príliš ľahký a príliš chudý; dlhší ako vyšší, obdĺžnikový rámec tela.
• Hlava: Ťažká, príliš silná, horné hraničné línie postrádajúce paralelnosť. Nedostatočne modelovaná, nedostatočne suchá. Čelo príliš zaokrúhlené; stop príliš výrazný alebo príliš plochý. Papuľa je príliš krátka alebo useknutá alebo oslabnutá; rímsky nos; nadočnicové a podočnicové oblúky príliš vystupujúce.
• Ňucháč, pysky a očné viečka: Stopy po depigmentácii.
• Chrup: Zle usporiadané rezáky. Závažné nedostatky: Chýbajúci rezák, chýbajúci jeden črenový zub – PM2, jeden črenový zub – PM3 alebo chýbajúce tri črenové zuby – PM1.
• Oči: Svetlé, okrúhle.
• Uši: Veľké, dlhé, príliš široké v základni, nasadené nízko, nesené rozbiehavo alebo zbiehavo.
• Krk: Chudý, krátky alebo hlboko vsadený.
• Telo: Príliš dlhé. Hrudný kôš príliš široký (súdkovitý).
• Kohútik: Plochý, nízky.
• Horná línia: Chrbát a/alebo bedrá dlhé, slabé, ovisnuté alebo klenuté.
• Zadok: Príliš klesajúci alebo prestavaný.
• Spodná línia: Príliš hlboká alebo príliš plytká. Príliš voľné brucho.
• Chvost: Nasadený príliš nízko. Príliš vysoko nosený. Háčik, chvost vychýlený do strán.
• Končatiny: Štruktúra kostí príliš ľahká alebo príliš ťažká.
• Končatiny nie sú z profilu kolmé (napr. príliš šikmé záprstie alebo slabé zápästie). Z predného pohľadu (napr. vbočené labky alebo vybočené, voľné lakte), alebo zo zadného pohľadu (napr. príliš úzky, príliš široký alebo sudovitý postoj zadných končatín, zovreté alebo rozorveté päty); príliš málo alebo príliš moc zauhlené.
• Labky: Otvorené.
• Chôdza: Utlmený pohyb, príliš krátky krok. Príliš slabý odraz, nedostatočný prenos cez chrbát. Vysoký krok.
• Osrstenie: Vo všetkých 4 varietách: nedostatočne vyvinutá podsada.
• Malinois: Stredne dlhá srsť na miestach, kde má byť krátka. Veľmi krátka srsť. Drsná srsť rozosiata medzi krátkou srsťou. Zvlnená srsť.
• Farba: Vo všetkých štyroch varietách: Veľký biely fľak na hrudi, formujúci „kravatu“. Biela farba na labkách, ktorá presahuje prsty.
• Tervueren a Malinois: Žíhané sfarbenie. Nedostatočne teplé farebné odtiene. Príliš silné alebo príliš slabé uhľovanie. Uhľovanie rozosiate po tele formou škvŕn. Nedostatočne vytvarovaná maska.
• Tervueren, Malinois a Laekenois: Svetložltohnedá farba príliš svetlá. Základná farba príliš zriedená – takzvaná vypraná základná farba sa má hodnotiť ako závažný nedostatok.
• Správanie / charkter (povaha): Nedostatok sebavedomia, prílišná nervozita.+
DISKVALIFIKUJÚCE NEDOSTATKY
• Agresívne alebo prehnane plaché psy.
• Psy, ktoré vykazujú zjavné fyzické abnormality alebo povahové poruchy, musia byť diskvalifikované.
• Všeobecný vzhľad: Absencia plemenného typu.
• Chrup: Podhryz, predhryz – aj bez straty kontaktu (opačný nožnicový zhryz). Skrížený zhryz. Chýbajúce zuby: jeden očný 1xC), jeden črenový zub (1xPM4 v hornej čeľusti, stolička 1xM1 v spodnej čeľusti), stolička (1xM1 alebo 1xM2 mimo M3), alebo jeden črenový zub 3 (1xPM3) spoločne s iným zubom. Chýbajúce spolu tri
alebo viac zubov (črenové 1 sa nepočítajú).
• Ňucháč, pysky a očné viečka: Silno depigmentované.
• Uši: Zvesené alebo umelo udržiavané vzpriamene.
• Chvost: Chýbajúci alebo prikrátky chvost, krátky od narodenia alebo kupírovaný. Nosený príliš vysoko a zvinutý do kruhu alebo zatočený.
• Osrstenie: Chýbajúca podsada.
• Farba srsti: Všetky farby, ktoré nezodpovedajú tým, ktoré boli skôr popísané pri jednotlivých varietách. Príliš roztiahnuté biele znaky na predhrudí, obzvlášť ak sa tiahnu až ku krku. Biela na labkách presahujúca polovicu záprstia alebo priehlavku, ktorá tvorí „ponožky“. Biele znaky na iných miestach ako na predhrudí a prstoch. Pri
varietách Tervueren a Malinois chýbajúca maska a farba papule svetlejšia ako zvyšok srsti.
• Veľkosť: Mimo uvedených limitov
• Samce musia preukázať dva viditeľne normálne vyvinuté semenníky, ktoré sa úplne nachádzajú v miešku.
• Pre chov by sa mali využívať výlučne funkčne a klinicky zdravé psy, s exteriérom typickým pre dané plemeno.
Kríženie – párenie medzi psami rôznych variet. Akékoľvek párenie medzi psami rôznych variet je zakázané. V mimoriadnych prípadoch môžu príslušné národné plemenné komisie udeliť výnimočné povolenia z tohto zákazu.